Fotoaparát Altix IV, moje prvé kroky
Keď som bol chlapec, fotografovanie ma nejako extra nikdy neupútalo, skôr som obdivoval krásne obrázky hôr a lesov, ale nenapadlo ma, že by som chcel podobné fotografie vytvoriť sám.
Chvíľu som aj chodil do fotografického krúžku, ale veľmi krátko.
Fotoaparát som chytil do ruky s cieľom zdokumentovania činnosti oddielu skautov, ktorý som dlhé roky viedol. Zaujímavé je, že som vôbec nepremýšľal nad kúpou nejakého toho foťáku, či už kompaktu alebo zrkadlovky, len som jednoducho chytil to, čo bolo vtedy doma po ruke, a začal fotiť. Išlo o fotoaparát Altix IV, rok výroby 1952. Bol to otcov starý fotoaparát, najnovšie používal Praktiku, a tú nechcel pustiť z ruky. Tieto fotoaparáty slúžili výhradne na rodinné cvaky, čiže nič veľmi tvorivé.
Altix IV bol plne manuálny hľadáčikový fotoaparát s centrálnou závierkou na 35 mm kinofilm. Objektív MAYER OPTIK Trioplan 1:2,9/50 mm sa nevyznačoval extra krásnou kresbou. Závierka sa musela stále natiahnuť, slúžila na to malá páčka priamo na objektíve, pri nastavovacom krúžku s časmi v rozsahu B až 1/250. Zaostrovanie prebiehalo len formou odhadu, asi koľko metrov je fotografovaný objekt od fotoaparátu a táto hodnota sa nastavila na objektíve, pričom sa ten vysunul alebo zasunul asi o pol cm. Najmenšou zaostrovanou vzdialenosťou pritom bolo 85 centimetrov. Film sa zakladal zospodu, kde sa odňala celá spodná časť komory. Tam sa pekne zasunul a navinul do cievky. Zaujímavá bola ale clona, teda nie ani jej rozsah 2,9 až 16, ale to, že mala až 10 lamiel, čo je teda podľa mojich znalostí dosť.
Najväčším problémom bol ale hľadáčik. Pohľad do neho pôsobil pomerne stiesnene a myslím, že aj kľúčová dierka by poslúžila lepšie: obraz bol malý a kdesi ďaleko na konci tunela. Tento jednoduchý fotoaparát, ktorý mal aj sánky na blesk, vyrábala firma Altissa - Kamera-Werk - DRESDEN Nemecko
Prvý záber s Altixom som urobil na jar 1995, pričom počas celého štvorročného fotografovania som nikdy nepoužíval žiaden expozimeter a expozíciu som proste odhadoval, čo fungovalo pomerne presne asi na 75% záberov. Fotil som stále na farebný film. Vzhľadom na ostrenie odhadom vzdialenosti nevznikali príliš kvalitné fotografie, ale svoj účel plnili. Ono aj keď boli dobre zaostrené, do hry vstupovala ešte mäkká kresba objektívu (mäkšia ako sa patrilo) a navyše pri expozícii niekde presvitalo svetlo, ktoré spôsobovalo z vrchnej strany každého záberu jemný závoj. Čiže predstava o vzhľade skoro každej fotografie je zrejmá každému. Nejaké ukážky si tu môžete aj sami pozrieť.
Akokoľvek bolo fotenie s Altixom IV náročné, vzdávam mu hold. Fotoaparát bol vyrobený – ako som už písal – v roku 1952 a pokazil sa v roku 1998. Priznám sa, že ľutujem, že sa už nedá opraviť, pretože by som ho rád vyskúšal znova.
Nuž ale 46 rokov je celkom pekný výkon, nemyslíte?
Miki Dávid
|
|