Canonet GIII 17 QL - Leica chudobných
Ako tak chodím mestom, často zbadám niečo, pri čom sa mi začne triasť ukazováčik na pravej ruke, pretože by som fotil. Keďže sa zaujímam o dokumentárnu fotografiu, fotografiu zobrazujúcu ľudí v ich prostredí, na ulici a v rôznych situáciách, niet sa veľmi čo čudovať. Ale samozrejme, príležitosť sa už spravidla naskytne vtedy, keď pri sebe nemám fotoaparát, veď kto by také hebedo ako Canon Eos 20D vláčil stále zo sebou.
Je to škoda, ale človek naozaj nemôže chodiť neustále vyzbrojený celou svojou foto-výbavou. A tak som sa začal obzerať po niečom, čo by som mohol mať vždy pri sebe a čo by zároveň splnilo moje požiadavky na určité obrazové podanie.
Malo to byť niečo malé. Digitálny kompakt nie, pretože túto tematiku nechcem fotiť na digitál, navyše kvalitný digi kompakt je dosť drahý. Lacný má zasa kopec nedostatkov a pri nejakej akčnej scéne je nepoužiteľný, pretože nevie rýchlo zaostriť, nefotí do RAW a obrazová kvalita aj pri úžasnom počte pixelov je mizerná.
Chcel som niečo na film. Ale v dnešnej „digitálnej“ dobe sa nedá nič poriadne a malé zohnať. Klasické kompakty sú nanič, väčšinou len plastové hračky bez možnosti ručného zaostrenia. Sú tu ešte legendárne diaľkomerné kompakty ako Leica, Contax, Voigtlander Bessa a iné, ale ich cena sa pohybuje niekde v nedohľadne a u nás sa ťažko zháňajú, jedinou možnosťou je internet.
Voľba padla na niečo z druhej ruky, hoc aj staršieho dáta. Prezrel som si kompakty od Canonu zo šesťdesiatych-sedemdesiatych rokov, prečítal niekoľko recenzií a popisov a mal som favorita. Bol ním Canon Canonet GIII QL17.
Po asi mesačnom zháňaní som ho kúpil cez Ebay Veľkej Británie a môj nový kamarát prišiel úplne v poriadku v priebehu dvoch týždňov.
Prístroj je kovový a asi aj dosť odolný, čiže aj po štyridsiatich rokoch je úplne funkčný, jediná malá chybička bola odlepená čierna tesniaca penová hmota na zadnej stene fotoaparátu. Ale tú som prilepil späť a zatiaľ drží dobre.
Objektív s najväčšou clonou 1,7 je veľmi slušný a samozrejme využiteľný. Dajú sa podržať aj časy, ktoré iné fotoaparáty už nezvládnu. Je to vďaka centrálnej závierke, ktorá nespôsobuje prakticky žiadne otrasy a je tichá. Foťáčik si len tak cvakne, čo je výhodné najmä vtedy, keď chcem niečo odfotiť čo najnenápadnejšie.
Zaostrovanie je ovládané malou páčkou na objektíve a je spriahnuté s diaľkomerom, ktorý v hľadáčiku pomocou dvojitého obrazu ukáže, či je zaostrené alebo nie. Keď človek získa cvik, vie zaostriť aj celkom rýchlo. Navyše má tento prístroj vstavaný expozimeter, ktorý poháňa malá baterka. Pôvodne tam má ísť 1,35 V, ale teraz dostať už len 1,5 V. Vraj to spôsobuje nepresnosť pri expozícii, ale ja som si nič také na výsledných snímkach nevšimol. No možno to iba uniklo mojej pozornosti.
Ak si nastavím automatický režim s prioritou času, prístroj podľa svetelných podmienok nastaví clonu a môže sa fotiť. Nastavenie clony sa pritom zobrazí v hľadáčiku na stupnici. Šikovné :).
Fotoaparát sa mi zmestí do malej tašky, ktorú nosím zavesenú cez plece. Výklopný displej by mu síce slušal, ale keďže je na film (veď práve na film chcem fotiť), mám smolu :).
Canonet sa u mňa rýchlo udomácnil a teraz je so mnou všade tam, kde by som inak fotoaparát nenosil. Navyše je naozaj dobrý do prostredia, kde sa mieri na ľudí objektívom. Veď kto by ma upodozrieval, že fotografujem niečo vážne s takýmto smiešnym čudom, čo ani nemá vzadu televízor...
Dúfam, že vám budem môcť ukázať veľa pekných záberov z tohto zaujímavého fotoaparátu, že mi poslúži čo najdlhšie a že mi bude nápomocný pri zrode nejakých tých životných záberov.
Miki Dávid
NÁVOD CANONET
|
|