Židia v Košiciach
V Košiciach máme jedno celkom pekné, takmer pravidelné podujatie, na ktorom sa človek môže dozvedieť veľa faktov a historických perličiek o svojom meste. Podujatie má názov „Potulky mestom Košice“ a sprevádza ho pán Milan Kolcun. Začiatkom roka sa uskutočnila etapa s názvom a témou „Židovské Košice“.
Mojím zámerom v tomto kratučkom článku nie je popísať vám históriu židov v Košiciach alebo podrobne vyrozprávať obsah tejto potulky, ale skôr podeliť sa s vami o fotky, ktoré som tam vytvoril a teda aj trochu o atmosféru, ktorá nás počas prehliadky sprevádzala. Zároveň vám chcem ukázať, ako si nafotiť peknú a hodnotnú sériu fotografií na pamiatku a nezahltiť pri tom album nespočetným množstvom obrázkov pamiatok zo všetkých uhlov a so stovkou detailov z nich, prípadne ešte na každej mať rodinného príslušníka čumiaceho do objektívu ako dôkaz, že sme tam boli.
Táto potulka sa konala až po zotmení, čo jej dodalo na atraktivite a viedla okolo starej košickej synagógy na Zvonárskej ulici, kde bola krátka zastávka a príležitosť urobiť si nejaký záber. Pokračovali sme k novšej synagóge, ktorá bola postavená pred 2. svetovou vojnou. Je to veľmi typická budova z tridsiatych rokov, ktorú charakterizuje pekný sloh.
Synagóga bola práve v rekonštrukcii a chýbala tam elektrina, čiže prehliadka prebehla potme, čo bolo veľmi fajn, ale navyše to dosť obmedzilo možnosť fotografovania. Avšak pre iných malá možnosť fotiť, a teda len používať blesk, znamenala pre mňa celkom zaujímavý fotografický zážitok. Ja totiž nemám vo zvyku používať blesk, pokiaľ si to nevyžaduje tvorivý zámer. Tuto som ale blesk nechcel, a tak som si v manuál režime nastavil pevný čas a clonu (2,5 sec/4,0), položil fotoaparát na hlavu (dobre čítate, nemal som statív, nie som veľmi vysoký a bolo dosť veľa ľudí, čiže nápad s hlavou sa osvedčil výborne), pekne otváral závierku a priživoval sa na bleskoch a svetlách iných. Takto vznikli veľmi zaujímavé fotografie, ktoré si rád pozriem hocikedy, a nezabudnem na nich (na rozdiel od situácie, keby som nafotil hŕbu nič nehovoriacich obrázkov).
Najsilnejším momentom pre mňa bolo zhliadnutie starej správy na stene, ktorú teraz odkryli pri rekonštrukcii. Je to správa z roku 1944, kde je v maďarskom jazyku napísané: „Tu sme 21.4.1944. Nevieme, kde nás vezú. Tibi“
Prehliadka sa končila v tzv. židovskom mestečku s terajšou modlitebňou.
Táto krátka potulka mi odhalila veci, ktoré som zatiaľ nepoznal, pretože boli a sú stále neprístupné. Fotografie, ktoré som si tam nafotil, mi ju stále živo pripomenú.
Miki Dávid
Celá galéria
|
|